Po výberovom konaní, GOLDEN CALL-e, zhodnotení zdravotného stavu a vydaní víz, konečne príde ten deň. Deň tvojho odletu do Dubaja.
Ako som uvádzala v predchádzajúcom článku, v pracovnej zmluve budeš mať uvedené aj letisko, ktoré je najbližšie k tvojmu domovu. Z tohto letiska Ti napokon Emirates zabezpečí odlet do Dubaja. V mojom prípade to boli Košice, a tak som letela s prestupom vo Viedni. Samozrejme, že sa ráta s tým, že na sťahovanie do inej krajiny Ti klasická 25 kg batožina stačiť nebude. K letenke máš preto dokúpených 50 kg podpalubnej batožiny a okrem toho si však môžeš vziať aj palubnú batožinu ako aj príručnú. Palubná sa spravidla ani neváži, príručná už vôbec nie😊. Ak však budeš letieť ako ja AJ s inou aerolinkou, je dosť možné, že si budeš musieť sama dokúpiť kilá batožiny navyše, čo Ti však následne bude aj tak preplatené.
Keby som v tom čase vedela, že na izbe ma bude čakať niekoľko krabíc so základnými potrebami, tak by obsah mojich kufrov bol rozhodne inakší. Emirates totižto myslí na všetko, a preto si pre teba pripraví aj uvítacie balíčky, v ktorých si nájdeš NOVÉ zabalené kuchynské pomôcky, periny, vankúše, obliečky, žehliacu dosku, upratovacie pomôcky, hygienické potreby, ale aj nejakú stravu a vodu na prvých pár dní.
Ako to však vyzerá počas letu z Viedne do Dubaja?
“Až na tomto lete som si zrazu začala uvedomovať realitu. Dovtedy moje myslenie zatienilo vzrušenie z nového života, novej práce a splneného sna.”
Samozrejme, že crew vie, kto cestuje na letenkách za plnú cenu a kto na tzv. zamestnaneckých letenkách. O mne preto posádka hneď vedela, že som ich nová kolegyňa. Ak teda let nie je veľmi plný a posádka zaneprázdnená, tak Ti už cestu do Dubaja vedia veľmi pekne spríjemniť. Spravidla Ti požičajú náš ikonický klobúk a urobia Ti pár pekných fotiek na pamiatku k čomu Ti napíšu aj pekné venovanie.
Môj let do Viedne bol nočný, úplne plný a posádka bola celkom zaneprázdnená. Mne to však nevadilo, pretože som po celom dni naozaj nemala ani chuť sa s niekým rozprávať. Pamätám si, že až na tomto lete som si zrazu začala uvedomovať realitu. Dovtedy moje myslenie zatienilo vzrušenie z nového života, novej práce a splneného sna. Dovtedy som si totiž ani neuvedomovala, že vlastne odchádzam úplne sama do sveta, do tretej krajiny, kde nemám nikoho a nič a môj život je zrazu zbalený v 2 kufroch. Pamätám si dokonca aj ten strach, ktorý som prežívala pri vzlietaní a prvých turbulenciách. Hneď na tomto lete (z Viedne do Dubaja) som začala pochybovať o sebe a svojom rozhodnutí. Zrazu prišiel na mňa obrovský strach z toho, že som zanechala svoju kariéru, odišla od rodiny, priateľov, ale najmä z toho, že zlyhám. K tomuto všetkému nepomohlo ani to, keď som si pustila Harryho Pottera v angličtine a nerozumela som mu ani jedno slovo. Bola som totiž natoľko odvážna, že do Dubaja som sa vybrala s veľmi zlou angličtinou. Celý let som si preto pozerala fotky/videá z minulosti a opakovala si, že všetko sa deje kvôli niečomu a že určite som spravila správne rozhodnutie.
A čo sa teda dialo po pristátí?
“Zrazu som sedela v aute s neznámym mužom, s chabou angličtinou a v štáte, o ktorom som takmer nič nevedela len to, že zákony sú tu prísne a že ide o moslimskú krajinu.”
Po pristátí klasicky prejdeš cez imigračné, kde predložíš svoje pracovné víza (nezabudni mať so sebou pre istotu aspoň 2 kópie) a následne si vyzdvihneš batožinu a na príletoch Ťa už bude niekto čakať s ceduľou s tvojím menom. Ja som aj v tomto bola samozrejme špeciálna a keďže som nemala na očiach okuliare, tak som svoje meno ani nevidela :D. Následne sme sa po letisku hľadali asi 20 minút. Samozrejme, že v e-mailoch som obdržala aj informácie ohľadom miesta, kde sa máme stretnúť, takže s pomocou letiskového personálu som sa nakoniec dostavila na tzv. meeting point.
V mojom prípade sme sa tam stretli 5 new joiner-ok a pani, ktorá nás mala na starosti. Tá nám následne poskytla ďalšie dôležité info a rozdelila si nás podľa našich ubytok. Mne bolo pridelené ubytovanie v Al Nahde, štvrť blízko Sarjah emirátu. K môjmu novému domovu ma následne odviezol osobný šofér.
Zdôrazňujem, že ešte stále vo mne panovala panika a strach z toho, či moje rozhodnutie bolo správne. Zrazu som totiž sedela v aute s neznámym mužom, s chabou angličtinou a v štáte, o ktorom som takmer nič nevedela, len to, že zákony sú tu prísne a že ide o moslimskú krajinu. Vzhľadom na krátkosť času som si ani nekúpila turistickú SIMku na letisku a tak som bola od sveta úplne odrezaná. Pred odchodom som si totiž zmenila svoj pôvodný paušál na kredit, aby som si zachovala svoje tel. číslo do budúcna. Kredit som však minula hneď po pristaní, keď som si neuvedomila, že s vypnutím letového režimu som si zároveň zapla aj svoje dáta (: . To som celá ja, čo Ti poviem.
“Mojou radou je, si zaobstarať SIM kartu hneď na letisku!”
Môjmu povedzme prirodzenému strachu z neznámeho nepomohol ani šofér, ktorý sa silou mocou chcel so mnou rozprávať aj napriek tomu, že som mu dávala jednoslovné odpovede. Bol z Pakistanu a pýtal sa zbytočne veľa osobných otázok ako napr. odkiaľ som, koľko mám rokov, či tu mám nejakú rodinu, ale aj na príjem aký budem mať v Emirates. Samozrejme, že som nechcela byť drzá a ignorovať ho alebo mu odvrknúť s tým, že ho to nemá prečo zaujímať, a tak som zakaždým dávala vymyslené odpovede. Na konci mi povedal, že nie som chytrá a preto mi dá jednu radu a to neveriť nikomu, pretože ľudia v Dubaji sú falošní. Dodal, že on žije v Dubaji už 15 rokov a že ak by som čokoľvek potrebovala mám sa mu ozvať. Doslova na mňa tlačil, aby som si uložila jeho číslo. Well, názor naňho si urob sám/a.
Po príchode na miesto ma čakala rýchla registrácia, po ktorej mi odovzdali kľúče od môjho nového domova. Bol mi pridelený 3-izbový apartmán s jednou spolubývajúcou, ktorá zhodou náhod nastúpila v rovnakom čase ako ja. Nevýhodou však bolo, že na apartmáne sme tým pádom nemali wifi, pretože tú sme si mohli zriadiť iba ak by sme boli rezidentmi krajiny, čo sme zatiaľ neboli. Všetko by bolo ok, ak by som mala možnosť dať doma vedieť, že som v poriadku. Ani v okolitých reštauráciách wifi nemali a ak už som aj niečo našla, tak mi odmietli dať heslo. Mojou radou preto je, si zaobstarať SIM kartu hneď na letisku! 😊
“Keby som v tom čase vedela, že na izbe ma bude čakať niekoľko krabíc so základnými potrebami, tak by obsah mojich kufrov bol rozhodne inakší.”
Čo si so sebou (ne)zbaliť?
Ako som už písala, na apartmáne ma čakalo niekoľko krabíc so základnými potrebami. Všetko bolo úplne nové, zabalené. Nepotrebuješ si preto vôbec baliť napríklad také obliečky alebo uteráky a ak si chceš ušetriť miesto v kufri, tak si na pár dní vystačíš aj s inou značkou šampónu alebo sprchového gélu, či zubnej pasty. Čo si však nezabudni zbaliť sú čierne baleríny alebo tenisky, čierne nohavice (nie moc obtiahnuté), pomôcky k tvorbe účesu ako spony a penová výplň na drdol, lak na vlasy, červený rúž bude tvoja alfa omega a taktiež silonky! Všetky tieto pomôcky si samozrejme vieš kúpiť aj v Dubaji, avšak nestojí Ti to za to, aby si sa svoje prvé dni ešte stresovala so zháňaním týchto vecí. Nezabudni aj na čierne sako alebo svetrík. Budovy sú totiž klimatizované a ver mi, že aj napriek tomu, že budeš v Dubaji, bude Ti zima. Cestovný adaptér sa Ti taktiež veľmi zíde.
Mojou ďalšou radou sú okuliare. Ak si krátkozraká/ý, tak budeš potrebovať 2 páry okuliarov alebo 1 pár + šošovky. Šošovky však na dlhých letoch neodporúčam a preto je lepšie mať v zásobe oba páry. Pamätaj, že na Slovensku Ťa zaobstaranie si dioptrických okuliarov vyjde podstatne lacnejšie ako v Dubaji 😊 .
V stručnosti Ti ešte uvediem, čo obsahovali krabice, ktoré nás čakali na izbe po nasťahovaní:
-vankúše (2x), periny (2x), obliečky, uteráky, koberček do kúpeľne, panvice, hrnce, príbor, kuchynské potreby, poháre, hrnčeky, tenký/vrchný matrac, metličku, kôš, sprchový gél, šampón, zubnú kefku + pastu a žehliacu dosku. To je všetko, čo si po 2 rokoch ešte pamätám :).
V závere už len dodám, že aj napriek tomu, že moje prvé pocity neboli pozitívne a že strach prevážil radosť zo splneného sna, čoskoro som pochopila, že to bolo správne rozhodnutie a tento nový život som si takmer ihneď zamilovala. Mať strach z nových vecí je úplne prirodzené, avšak nenechaj, aby Ťa tento strach odradil od splnenia si svojich snov. Ja som stále toho názoru, že sa netreba báť zmeny pokiaľ cítime, že ju potrebujeme. Nie je to vždy jednoduché, no ani nemožné.
Z osobnej skúsenosti viem povedať, že pokiaľ máš nejakú túžbu, tak pokiaľ si ju nenaplníš, tak budeš nad ňou stále premýšľať. Nedovoľ preto, aby sa to neskôr zmenilo na výčitky typu, že si sa predtým mohol/la rozhodnúť inak. Ja som napríklad o práci v Emirates túžila od svojich 19 rokov, keď som s nimi po prvýkrát letela do Indie. Tak často som sa k tomu vracala, že som dokonca chcela prerušiť vysokoškolské štúdium! 😊 Neskôr mi toto rozhodnutie prišlo sebecké vzhľadom k tomu, že som mala priateľa. V 24 som opäť skontaktovala jednu letušku, aby mi poradila ako úspešne prejsť cez pohovor. Opäť som od toho odstúpila a prijala som rozhodnutie, že sa letuškou jednoducho nestanem.
Ako som však písala to chcenie len tak nezmizlo a vracala som sa k tomu, až kým som konečne v 27 rokoch nenabrala všetku odvahu a nesplnila si tento sen! 🙂 Tak sa ani ty neboj zmeny a nasleduj svoje pocity ;).
Ak Ťa zaujímajú iné témy ohľadom života letušky alebo života ako takého v Dubaji, tak som tu pre teba na instagrame nela_balas 🙂 (Vždy odpíšem, aj keď občas až za niekoľko dní 
)